Veľká noc
Veľká noc bola pôvodne pohanským sviatkom spojeným s vítaním jari. Je to pohyblivý sviatok, jej termín sa stanovuje podľa splnu mesiaca. Je to najvýznamnejší kresťanský sviatok. Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.
Dni Veľkonočných sviatkov:
Zelený štvrtok – Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Pripomína sa pri nej posledná Ježišova večera, ustanovenie eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov. Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Ich zvuk až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče.
Veľký piatok – Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži svätú omšu, ľudia sa chodievajú modliť k Božiemu hrobu a spievajú pašie.
Biela sobota – Je dňom hrobového odpočinku Ježiša. Veriaci sa prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony.
Veľkonočná nedeľa – V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. V tento deň sa všetci ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy (baránok, mazance, vajcia, víno). Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom.
Veľkonočný pondelok– Je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania. Je to druhý deň Svetlého týždňa. Je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari.
Zvyky pred alebo počas Veľkonočných sviatkov
Kvetná nedeľa – Je to nedeľa pred Veľkou nocou, začína ňou Veľkonočný týždeň. Dievčatá a mladé ženy chodievajú po máji. V ruke držia bahniatka ozdobené krepovým papierom, spievajú pesničku Stála panenka Mária a navštevujú svojich príbuzných. Za odmenu dostanú sladkosti a peniaze.
Zelený štvrtok – Ľudia zvykli jedávať pôstne jedlá zelenej farby, napríklad žihľavu alebo špenát.
Veľký piatok – V domácnostiach sa ľudia správali, ako keby im zomrel blízky príbuzný. Nevykonávali žiadne práce, jedli iba pôstne jedlo, napríklad púčky s makom.
Biela sobota – V domoch sa upratovalo, pieklo, muži plietli korbáče a ženy zdobili kraslice.
Veľkonočná nedeľa – Po svätej omši sa schádzala celá rodina pri slávnostnom stole. Typickým jedlom bolo údené mäso, vajíčka, veľkonočný koláč.
Veľkonočný pondelok – oblievačka a šibačka v podaní chlapcov a mužov
