Zber papiera

V dňoch 01.05.2020 až 21.05.2021 sa uskutoční zber papiera. Rodičia ho môžu doviesť do pergoly školy v časoch od 6:30 do 12:00 a od 15:00 do 17:00 hodiny. Odovzdajú ho p. školníkovi. Pri odovzdávaní sa musia dodržať pandemické opatrenia (rúško, negatívny test príp. potvrdenie o výnimke, dezinfekcia rúk a odstupy). Za zapojenie do zberu papiera vopred ďakujeme.

Deň Zeme v 1.A

Na Deň Zeme 22.4.2021 sa trieda 1.A vybrala do okolia areálu školy prispieť svojou troškou, aby sme sa spoločne o svoju Zem, na ktorej žijeme, príkladne starali a uvedomovali si, ako veľmi si ju nerozvážne znečisťujeme. Žiaci s nadšením realizovali upratovanie okolia a ako si môžete aj na fotografiách všimnúť, s radosťou pracovali, za čo im patrí odo mňa jedno veľké a úprimné ĎAKUJEM. 

Tehlička pre Sibír – Jakutsk a Aldan

Zámerom Tehličky 2021 je pomôcť komunite saleziánov, ktorí sú misionármi v Jakutsku. Súčasťou tohto projektu je finančná zbierka, rôzne aktivity a modlitby za misie a misionárov. Finančne sa v tomto roku v našej škole zapojili len žiaci 4.A triedy a niektorí deviataci, nakoľko práve počas pôstneho obdobia, kedy sa akcia realizuje, nedochádzali žiaci do školy. Na účet občianskeho združenia  Savio IBAN: SK6911000000002620852641 sme poukázali finančnú čiastku 60 eur, ktorú poskytli hlavne zamestnanci našej školy. S radosťou možno konštatovať, že do aktivít sa ochotne a so záujmom zapojili najmä žiaci 6.A triedy a venovali im svoj voľný čas, tiež niekoľko piatakov, dvaja siedmaci a žiaci 4.B. Šiestaci, ktorí na geografii preberajú práve tému Ázia si takto prehĺbili vedomosti a získali zaujímavé poznatky o obyvateľoch, žijúcich v najchladnejšej obývanej oblasti sveta-na Sibíri. Potešujúca bola aj správa z Aldanu, kde za nás slúžili svätú omšu v stredu 14. 4. 2021 o 7.00 hod.  Taktiež  24-tého každého mesiaca je obetovaná svätá omša za dobrodincov saleziánskeho diela.

Čitateľský oriešok

Súťaže Čitateľský oriešok sa v tomto školskom roku zúčastnili žiaci druhého, tretieho a štvrtých ročníkov. Prelúskali sa dvoma veselými príbehmi a hľadali odpovede na jednoduché i zložitejšie otázky. Zahrali sa na umelcov. Postavičkám z príbehov vymysleli a nakreslili spoločné dobrodružstvo.

Výkresy  Martinky Chochúľovej, Olivky Štachurovej, Julky Štekláčovej a Vivienky Tolnayovej, postúpili do finále celoslovenského kola súťaže.  Srdečne blahoželáme! Výkresy môžete vidieť a podporiť na Facebooku. Súťaž trvá do konca júna.

Hviezdoslavov Kubín

Napriek náročným pandemickým opatreniam, žiaci prvého stupňa nezabudli na každoročnú súťaž v prednese prózy a poézie – Hviezdoslavov Kubín. Aj keď sme sa nemohli spoločne stretnúť a opäť prežiť príjemné chvíle s našou nádhernou slovenčinou, pozorne sme si  vypočuli deti, ktoré reprezentovali svoje triedy v školskom kole súťaže. Niektoré ukážky boli originálne… Odzrkadľovali techniku, ktorá nás ovplyvňuje na každom kroku, ako aj neutešenú „ CORONU“.

Výsledky školského kola Hviezdoslavov Kubín

Poézia

1. miesto: Dominika Jančiová, 4. A

2. miesto: Nina Kuzmíková, 2. A

3. miesto: Marek Štrba, 4. B

Próza

1. miesto: nebolo udelené

2. miesto: Pavlína Trháčová, 3. A

Olívia Štachurová, 4. A

3. miesto: Zoja Tichá, 4. A

Všetkým oceneným blahoželáme!

                                                                                               

Hračka starého otca

Deti v minulosti sa hrali s predmetmi vyrobenými z hliny, handričiek či z dreva. Predstavovali ich hracie kamienky, kocky, rôzne hlinené hrkálky, zvieratká, bábiky, malilinké nádobky – riady a iné. Samozrejme, že hračky kráľovských detí boli patrične odlíšené. Boli z drahých kovov, zo striebra či z olova.

Mnohé deti si hračky vyrábali samé. Napríklad píšťalky, hlinené guľôčky, praky, hlinené či drevené koníky, guľky, mlyny v duchu tej doby. 

Takto sme si spoločne s rodičmi a starými rodičmi zaspomínali na ich detstvo, zároveň plnili obsah regionálnej výchovy a oddýchli si od počítačov:

Zachovávame ľudové tradície aj počas dištančného vzdelávania

Veľká noc                           

Veľká noc bola pôvodne pohanským sviatkom spojeným s vítaním jari. Je to pohyblivý sviatok, jej termín sa stanovuje podľa splnu mesiaca. Je to najvýznamnejší kresťanský sviatok. Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.

Dni Veľkonočných sviatkov:

Zelený štvrtok – Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Pripomína sa pri nej posledná Ježišova večera, ustanovenie eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov. Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Ich zvuk až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče.

Veľký piatok – Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži svätú omšu, ľudia sa chodievajú modliť k Božiemu hrobu a spievajú pašie.

Biela sobota – Je dňom hrobového odpočinku Ježiša. Veriaci sa prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony.

Veľkonočná nedeľa – V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. V tento deň sa všetci ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy (baránok, mazance, vajcia, víno). Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom.

Veľkonočný pondelok– Je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania. Je to druhý deň Svetlého týždňa. Je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari.

 Zvyky pred alebo počas Veľkonočných sviatkov 

Kvetná nedeľa – Je to nedeľa pred Veľkou nocou, začína ňou Veľkonočný týždeň. Dievčatá a mladé ženy chodievajú po máji. V ruke držia bahniatka ozdobené krepovým papierom, spievajú pesničku Stála panenka Mária a navštevujú svojich príbuzných. Za odmenu dostanú sladkosti a peniaze.

Zelený štvrtok – Ľudia zvykli jedávať pôstne jedlá zelenej farby, napríklad žihľavu alebo špenát.

Veľký piatok – V domácnostiach sa ľudia správali, ako keby im zomrel blízky príbuzný. Nevykonávali žiadne práce, jedli iba pôstne jedlo, napríklad púčky s makom.

Biela sobota – V domoch sa upratovalo, pieklo, muži plietli korbáče a ženy zdobili kraslice.

Veľkonočná nedeľa – Po svätej omši sa schádzala celá rodina pri slávnostnom stole. Typickým jedlom bolo údené mäso, vajíčka, veľkonočný koláč.

Veľkonočný pondelok – oblievačka a šibačka v podaní chlapcov a mužov