Žiačky 5.A triedy vyrobili a vyzdobili tieto krásne perníkové srdcia, ktoré spestrili a oživili priestory Pohodovej zábavy. Kto z Vás sa jej zúčastnil, mohol sa pokochať výrobkami Vašich ratolestí a našich šikovných žiačok.😊 Keď je chuť a záujem tvoriť, predstavivosti sa medze nekladú…
Sviatky lásky a pokoja ľudia oslavovali s pokorou a tradíciou. Symboly Vianoc majú svoju históriu a prenikli i do moderných domácností. Predvianočné obdobie ľudia z dedín mali veľmi radi. Advent, to bolo obdobie ticha, zimnej poézie s vrždiacim snehom, čas oddychu od najťažších prác roľníka, obdobie nádeje a čakania. Počas adventu chodili ľudia na takzvané roráty, čiže ranné omše, ktoré usporadúvali každé ráno za tmy pred svitaním. Na žiadne omše nechodili obyvatelia dedín tak často ako na roráty. Rodiny s deťmi šli do
kostola z ďalekých kopaníc, v závejoch a často sa počas dlhej cesty brodili snehom.
Posvätné oblátky
Počas adventu ľudia piekli vianočné oblátky. Je to štedrovečerné obradové jedlo z neskvaseného cesta, pšeničnej múky a vody. Oblátka má funkciu takzvanej hostie, čiže predstavuje posvätný chlieb. Za minulého režimu nesmeli byť na oblátkach náboženské vyobrazenia. V tomto období ich nahradili obrázky vetvičiek či svietnika. Dávnejšie piekli a roznášali tieto oblátky kňazi. Neskôr ich nahradili organisti alebo učitelia. Učiteľ v predvianočnom období vyslal žiakov po domoch, ktorí už mali nacvičené vianočné piesne. Pred každým domom zaspievali a ľudia ich za to obdarovávali obilím, mliekom a čerstvými
vajíčkami. Tieto suroviny použili na výrobu oblátok, ktoré potom po dedine rozdávali tým, ktorí im predtým poskytli suroviny. Ak chcel niekto viac, objednal si ich u organistov a dal väčšiu výslužku. Deti ich roznášali po domoch a recitovali rôzne vinše. Napríklad takýto: „Vinšujem vám šťastný Štedrý večer, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojného Božského požehnania!“
V roku 2004 založila prof. dr. Valentina Dagienė v Litve informatickú súťaž. Symbolom súťaže sa stal usilovný, inteligentný a čulý bobor, volá po litovsky Bebras a po slovensky Informatický bobor. Úspešná súťaž sa odvtedy rozšírila do mnohých ďalších krajín. Hlavným cieľom súťaže je podporiť u žiakov záujem o informačné a komunikačné technológie. Súťaž chce iniciovať v deťoch využívanie IKT, posmeliť ich v intenzívnejšom a kreatívnejšom používaní moderných technológií pri učení sa.
V celoslovenskom kole súťažilo 124 574 žiakov. Medzi nimi boli i naši spolužiaci. Piati z nich boli vo svojich kategóriách úspešnými riešiteľmi.
| Kategória Boboríci: | Júlia Majerčáková, 4. A |
| Viktória Tolnayová, 4. A | |
| Terézia Kolláriková, 5. A | |
| Katagória Benjamíni: | Dana Rybáriková, 7. A |
| Kategória Kadeti: | Lukáš Babčaník, 8. A |
Úspešným riešiteľom blahoželáme!
Dňa 11. 11. 2022 si žiaci našej školy zasúťažili spolu s ďalšími tridsiatimi družstvami žiakov zo základných škôl a osemročných gymnázií v okrese Žilina. Matematickú súťaž Gvoboj organizujú študenti matematickej triedy Gymnázia Veľká okružná v Žiline a počas súťaže vždy panuje hravá a uvoľnená atmosféra. Rovnako to bolo aj tento rok. I keď dvojhodinové počítanie ťažkých príkladov nebolo jednoduché, výborne sa pri tom všetci zabavili 😊.
Pri príležitosti sviatku patróna našej farnosti svätého Martina z Tours sme dňa 11.11.2022 uskutočnili obľúbenú aktivitu Svätomartinský pochod detí. S lampiónmi, s radosťou a niektorí i s rodičmi kráčali naši žiaci vo veľkom počte určenou trasou od Obecného úradu v Dlhom Poli smerom ku kostolu, kde sme sa zúčastnili svätej omše, ktorú celebroval náš pán farár, dp. Mgr. Štefan Kľúčik.
Po svätej omši bola možnosť pozrieť si prezentáciu o živote Martina z Tours. Príhodu stretnutia vojaka Martina so žobrákom umelecky stvárnili tretiaci Adamko, Jakubko a Nikolasko v scénke, ktorú si pripravili a aj kostýmovo výborne predviedli pod vedením p.uč. Mgr.Evky Letkovej. Na záver boli účinkujúci i ostatné prítomné deti obdarované obrázkami sv. Martina s modlitbou a medovníčkami od Mgr. art. Zuzky Štachurovej, ktorá hudobne sprevádzala celú akciu so svojím detským speváckym zborom.
Súčasťou aktivity bol i kvíz Svätý Martin, zúčastnilo sa ho spolu 92 žiakov – 26 I. stupňa a 66 žiakov II.stupňa. Najlepší súťažiaci boli odmenení čokoládou a pochvalou.
Prečo Martinské svetlo?
Zapálené svetlo lampiónov má presvietiť tmavé miesta v nás a zároveň má ukázať aj správnu cestu ľuďom okolo nás. Svetlo je symbolom nádeje a radosti. V kresťanstve symbolizuje múdrosť a zjavenie. Kto nesie svetlo, nesvieti len sám sebe, ale i druhým. Aj svätý Martin bol svetlom pre svoje okolie.
Môže sv. Martin niečo povedať aj dnešným deťom?
Žil príkladným životom a neskôr sa stal biskupom. Známa je príhoda, keď sa rozdelil o svoj plášť so žobrákom. V noci sa mu zjavil Kristus, ktorý mu ukázal časť plášťa a povedal, že tým uzimeným žobrákom bol on sám. Deti sa môžu od sv. Martina učiť ochote podeliť sa a pomôcť.
Modlitba k svätému Martinovi z Tours
Všemohúci Bože, svätý biskup Martin ťa oslávil svojím životom a svojou smrťou; aj v našich srdciach konaj divy svojej milosti, aby nás ani smrť, ani život nemohli odlúčiť od tvojej lásky. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.
Práce detí prvého a druhého oddelenia, ktoré zhotovili s vychováteľkami Jankou a Evkou.
V piatok 4.11.2022 mali naši siedmaci možnosť zúčastniť sa výukového programu, ktorý organizuje produkčné oddelenie projektu Svet okolo nás Crea-Edu o.z. Vďaka starostlivo pripravenej projekcii mali žiaci možnosť prehĺbiť si svoje znalosti a poodhaliť rúško uzavretej a nesmierne zaujímavej krajiny.
Napríklad: *Čína je obrovská krajina veľkých kontrastov, je rozmanitá zmesou národnostných menšín, jazykov a tiež vyznania. *Národný symbol Číny, pandu veľkú si do svojej zoologickej záhrady môžu prenajať aj ostatné krajiny, väčšinou na 10 rokov a za rok platia Číne 1 milión amerických dolárov. *Taklamakan, druhú najväčšiu piesočnú púšť na svete Číňania prezývajú Púšť smrti, pretože ju tvoria prevažne pohyblivé piesočné duny a je takmer neobývaná. *Pri konzumácii ryže, ale aj ďalších lahôdok čínskej kuchyne, sa nemožno vyhnúť používaniu paličiek. Jesť jedálenskými paličkami je vraj zdravšie, pretože znemožňuje hltanie. *Kto chce navštíviť oblasti mimo mesta a mimo dohľadu kamier, musí mať policajný alebo vojenský sprievod.
Cestovatelia a sprievodcovia touto zaujímavou projekciou boli veľmi ústretoví i v záverečnej diskusii a besede a pozvali nás na ďalší diel projektu – tešíme sa na Tanzániu.
/Zdroj:www.crea-edu.sk/
Počas prechádzky mestom sme navštívili i Makovického dom za účelom prehliadky výstavy amatérskej fotografickej tvorby s názvom November-mesiac fotografie. Záujemci a nádejní fotografi boli pozvaní zapojiť sa do súťaže vo svojej kategórii v nastávajúcom období.
Keď sme boli malí, dedko s babkou nám čítali rozprávky…….
V mesiaci október sme chceli potešiť našich starkých doma a tak sme so žiackou radou vyhlásili akciu Rozprávka pre starkých….kde deti čítali rozprávku svojim starým rodičom alebo príbuzným, či známym. Chceli sme sa im takto odvďačiť za čas, ktorý nám venovali, keď sme boli malí a za rozprávky, ktoré nám s láskou čítavali.
ĎAKUJEME všetkým deťom, ktoré sa do akcie zapojili. Potešili ste nielen svojich starkých, ale aj nás!!
„Výstup bol úžasný, boli tam kamaráti a dobre sme sa zabavili. Bola trošku zima, ale to vôbec nevadilo, nám sa to vekmi páčilo.“ BIBA & Saša
Akcia bola v stredu 2.11.2022. Išli sme do kostola na omšu o 18:00 a potom sme už vyrazili a išli cez cintorín smerom do hôr. Pomodlili sme sa pri kríži a zapálili sme sviečku. Pokračovali sme v ceste, prešli sme cez strelnicu na Chotár ku krížu. Tam sme sa zastavili na odpočinok a aby sme sa odfotili. Z Chotára sme išli naspäť domov a spievali sme si v tme 🙂 , aby sa tí najmladší nebáli. Pod cintorínom sme sa rozdelili. Niektorí išli domov pešo do Dlhého Poľa a Svederníčania čakali, kým pre nich prídu rodičia. Všetci sme mali špinavé topánky niektorí aj oblečenie, mali sme aj papanie a pitie a bolo to úžasné, nikdy na to nezabudneme . Ďakujeme pani učiteľke Klimovej, že nás tam zobrala.
Jedného dňa na začiatku školského roka sme sa vybrali z krúžku na opekačku na Chotár. Spolu sme si nazbierali šípky na čaj a potom sa vydali po strmom a vysokom kopci smerom k Chotáru. Na vrchu sme sa pustili lesnou cestičkou a konečne sme sa dostali do cieľa! Nazbierali sme suché drevo, založili oheň a opiekli si na ňom špekačky, jablká a maršmelouny. Pani učiteľka Klimová nám dala darček, ktorý nám nechali deviataci. Bol to lampión! Spolu sme ho zapálili a vypustili. Všetci za ním kričali a kývali mu. Bol to úžasný zážitok! Po vypustení lampióna sme sa pobalili. Cestou späť sme sa zastavili v lesoch a nazbierali sme tam veľa húb. Potom sme si porozprávali o tom, ako sa ktorý volá. Keď sme dorazili do dediny, už sa pomaly stmievalo. Hoci sme boli špinaví, stálo to za to! Naučili sme sa mnoho nových vecí o prírode, zabavili sa a zažili sme super zážitky….!!!
